Je známe, že v Sovietskom zväze existovalo silné družstevníctvo, aj keď vo všeobecnosti musíme konštatovať, že myšlienka družstevníctva sa v ZSSR zvrhla a tamojšie kolchozy a sovchozy boli v skutočnosti majetkom štátu a nie družstevníkov, ktorí dostali do osobného vlastníctva len malé záhumienky. Málo známe však je, že už pred Októbrovou revolúciou v Rusku v roku 1917, ktorá bola známa aj ako Veľká októbrová socialistická revolúcia, existovalo v Ruskej ríši skutočne mohutné družstevné hnutie. Cárske impérium sa na začiatku 20. storočia stalo najväčšou družstevnou veľmocou na svete. V tomto období
zaujalo Rusko podľa počtu družstiev a veľkosti ich členskej základne „prvé miesto na svete.“
Je to do istej miery paradox, pretože družstevníctvo sa v Rusku začalo rozvíjať neskoršie ako na Západe. Bolo to až v 60. rokoch 19. storočia, teda v dobe, keď sa v západnej Európe tento nový svetový fenomén „úspešne rozvíjal už 40 rokov. Prvé družstevné podniky boli založené v Anglicku na samom začiatku 19. storočia s filantropickými účelmi. Ale už od rokov 1820-1830 sa samotní robotníci stali majiteľmi obchodov, mlynov, pekární - núdza tlačila pracujúcich do hľadania spôsobov zlepšenia životných podmienok.“
Aj slovenská história
Ako prvé sa objavili spotrebiteľské družstvá, potom úverové, odbytové a výrobné družstvá.
V roku 1844 otvorili tkáči v anglickom meste Rochdale spotrebné družstvo „na princípoch, ktoré sa stali abecedou družstevníctva. Boli to tieto princípy:
nízke vstupné vklady;
obmedzený počet vkladov pre každého družstevníka;
všetci družstevníci sú si rovní a každý má jeden hlas;
tovar sa predáva za priemerné trhové ceny a len za hotové peniaze;
cena tovaru je rovnaká pre všetkých (aj pre tých, ktorí nie sú členmi družstva).“
Nás, Slovákov, napĺňa hrdosťou fakt, že v poradí druhé družstvo na svete, ale zároveň prvé ľudové úverové družstvo v histórii ľudstva vzniklo v Sobotišti na území dnešnej Slovenskej republiky. Na 2. apríl roku 2023 pripadá 178. výročie vzniku tohto úverového družstva, ktoré vstúpilo do dejín svetového družstevníctva pod názvom Gazdovský spolok. Jeho zakladateľom bol slovenský národný buditeľ Samuel Jurkovič, ktorý sa založením družstva dňa 2. 9. 1846 usiloval chrániť slovenské obyvateľstvo pred hroznou biedou, ktorú ešte znásobili predchádzajúce roky neúrody a epidémií, prístupom k relatívne lacným úverom. Jurkovič chcel zabrániť exekúciám majetkov roľníkov a chrániť ťažko skúšaný ľud pred úžerníckymi úrokmi krčmárov a obchodníkov. Gazdovský spolok dokázal chudobe požičiavať úvery na nízky úrok 6 %.
Založenie úverového družstva v Sobotišti položilo základy družstevného hnutia na Slovensku, ktoré za 178 rokov svojej existencie dokázalo svoju životaschopnosť. Princípmi Jurkovičovho Gazdovského spolku sa dodnes „riadia úverové družstvá v celej Európe.“
Zrod moderného družstevníctva
Po založení prvých družstiev v Anglicku a na území dnešnej Slovenskej republiky vyrastali ďalšie družstvá po celej Európe ako huby po daždi. Už v roku 1846 vzniklo prvé nemecké
a v roku 1847 prvé české družstvo.
V 60. až 80. rokoch 19. storočia bola práca družstiev Veľkej Británie a Nemecka taká úspešná, že sa začali spájať do zväzov. V tomto období sa úspešne darilo družstevným systémom v Taliansku, Francúzsku, Švajčiarsku, Belgicku a škandinávskych krajinách.
Európske družstevníctvo sa búrlivo rozvíjalo. Členská základňa mala v 90. rokoch 19. storočia užvyše 2 miliónov členov. Družstvá sa v tomto období organizačne spájali so socialistickým hnutím. Legálne k tomu dochádzalo v Belgicku, pololegálne vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku a Taliansku. Časť družstiev dokonca už v 19. storočí zaviedla vo svojich podnikoch „hlavné požiadavky Socialistickej internacionály: 8-hodinový pracovný deň, bezplatné vzdelanie a lekársku starostlivosť, dôchodkové zabezpečenie robotníkov.“
K zrodu moderného družstevného hnutia v Ruskej ríši došlo v roku 1865. Dňa 15. októbra (podľa niektorých zdrojov 22. októbra) roku 1865 schválil ruský cár Alexander II. chartu prvého družstva na území Ruskej ríše v obci Roždestvenskoje (predtým Dorovatovo), Vetlužskij újezd, Kostromská gubernia. Dokument bol vydaný v roku 1865 (podľa niektorých zdrojov 15. októbra, podľa iných 22. októbra) v kompletnej zbierke zákonov Ruského impéria a predchádzali mu slová: „Gosudar imperátor podľa návrhu ministra financií... ráčil povoliť schválenie Roždestvenského úverového družstva.“ 15. október sa stal dňom ruského úverového družstevníctva.
Roždestvenské úverové družstvo bolo prvým moderným družstvom v ruskom impériu a významným spôsobom prispelo k propagácii družstevnej myšlienky v Rusku. Ďalšie ruské družstvá zakladali profesori, učitelia, lekári, spisovatelia, či bývalí dôstojníci. Dialo sa to aj pod vplyvom diela N. G. Černyševského Что делать? (Čo robiť?), v ktorom autor oslavoval kolektívne dielo. Medzi prvými družstvami boli mliekarské a masliarske závody, syrárske artely, sporiteľné a úverové družstvá i výrobné artely. Ruské družstevníctvo tej doby bolo „dieťa núdze.“
Družstvá naprieč sektormi
Spočiatku sa družstevníctvo v Rusku rozvíjalo pomaly. Masový charakter družstevného hnutia s aktívnou účasťou roľníkov na organizácii družstiev a ich pôsobení bol v cárskej ríši zaznamenaný až v epoche imperializmu po roku 1905. V princípe môžeme identifikovať tri výrazné obdobia družstevníctva v Rusku pred pádom cárskeho impéria v roku 1917. Prvé skončilo revolúciou v roku 1905. Nemalo ešte tak konsolidované formy a v tomto období propagovala družstevné hnutie predovšetkým vláda a statkári. K rýchlemu rastu družstevníctva v Rusku prispel búrlivý rozvoj ruského kapitalizmu a revolúcia v roku 1905.
Vtedy došlo k druhému významnému obdobiu vývoja ruského družstevníctva, trvajúceho až do prvej svetovej vojny. Družstevné hnutie v cárskom Rusku nadobudlo po revolúcii v roku 1905 masový, ľudový charakter. Tretie, „triumfálne“ obdobie, sa začalo s vypuknutím prvej svetovej vojny a februárovou buržoázno-demokratickou revolúciou. Možno to vysvetliť tým, „že družstevníctvo pomáhalo zjednocovať kapitály roľníckych hospodárstiev, organizovať nákup a predaj tovarov, a bojovať proti špekulácii súkromných obchodníkov.“
K významným udalostiam v dejinách družstevníctva cárskej ríše patrili tri všeruské družstevné zjazdy v rokoch 1908, 1912 a 1913. Prvý všeruský družstevný zjazd sa uskutočnil v Moskve v apríli 1908. Už predtým sa v niektorých ruských mestách, predovšetkým v Moskve a Petrohrade, konali regionálne zjazdy družstevníkov, na ktorých zaznievala požiadavka zvolania všeruského družstevného zjazdu. Zjazd bol vskutku celoruský a to „tak z hľadiska zloženia účastníkov (zo všetkých typov družstevných organizácií, ktoré v tom čase existovali), ako aj z hľadiska geografie zastúpenia.“
Pre všetky typy družstiev boli charakteristické procesy koncentrácie, združovania do družstevných zväzov. Integračné tendencie iniciovali vytvorenie hospodárskeho a finančného centra, ktorým sa stala Moskovská ľudová banka – centrálna družstevná banka Ruska „s pobočkami v Londýne, Charbine a obchodnou agentúrou v New Yorku.“
Otázka družstevnej banky bola nastolená už v roku 1896 na Všeruskom obchodno-priemyselnom kongrese v Nižnom Novgorode. Zakladacia listina banky bola schválená v roku 1911 a „svoju činnosť začala 9. mája 1912.“
Moskovská ľudová banka počas svojej krátkej existencie od roku 1912 do roku 1918 vykonala mimoriadne záslužné dielo v rozvoji družstevníctva ako jeho organizačné
a finančné centrum. Poskytovala úvery družstvám, zabezpečovala prerozdeľovanie voľnej hotovosti z niektorých družstiev do iných, získavala prostriedky pre družstevníctvo
z peňažného trhu.
Pád cára koncom klasického družstevníctva
Prostredníctvom svojho tovarového oddielu nakupovala pre družstevníkov tovary, potrebné pre hospodárenie (poľnohospodárske stroje, náradie, hnojivá, osivá, atď.) Zaoberala sa aj „predajom výrobkov družstiev nielen na domácom, ale aj na zahraničnom trhu (prostredníctvom svojich zahraničných oddelení v Londýne a New Yorku). Banka zastupovala záujmy družstiev na komoditnom trhu.“
Najhustejšia sieť spotrebných družstiev bola v Petrohradskej, Vologdskej, Vjatskej
a Permskej gubernii. V centrálnej priemyselnej časti európskeho Ruska vynikali Moskovská
a Vladimirská gubernia. Na juhu - Kyjevská, Podolská a Poltavská. Sporiteľné a úverové družstvá „boli rozšírené na západe Ruska.“
V predvečer Októbrovej revolúcie v Rusku v roku 1917 sa počet družstiev všetkých typov priblížil k 50 000. Z toho najviac bolo spotrebných (asi 25 000) a úverových (16 500) družstiev. Tvorilo ich „okolo 14 miliónov ľudí.“
Októbrová revolúcia v Rusku v roku 1917 bola začiatkom konca klasického družstevníctva v Rusku. Boľševický režim, ktorý vystriedal cársku monarchiu, zoštátnil všetok majetok v Rusku. Družstvá sa stali vlastníctvom štátu a boli v područí štátnej moci.
Znárodnená bola aj Moskovská ľudová banka, ktorá bola centrálnou družstevnou bankou cárskeho Ruska. Návrat k pôvodnej koncepcii družstevníctva v Rusku bol možný až koncom
20. storočia po rozpade ZSSR. Ale toto je už námet na iný článok.
留言